Stále narážam na nejaké pravidlá, už nevládzem žiť ako v klietke z predsudkov. Cítim sa ako otrok tohto sveta, prečo nemôžem žiť z mojich mladých snov.
Prečo vravia smej sa keď ma srdce bolí. Prečo vravia plač keď mám úsmev na perách. Aj tak na koniec všetko v ohni zhorí. Každý z nás zostane stáť nemo vo dverách.
Chcem krídla slobodné odletieť do diaľky na všetku zlobu dole nemyslieť. Chcem krídla slobodné odletieť do diaľky iba zhora vidieť tento krutý svet.
Snažím sa kráčať vpred po ceste života, dážď výčitiek ma bičuje po tvári. Možno raz zasvieťi slnko spod mrakov, Čo sa ma netýka to ma už netrápi.
Teraz vnímam len tvoje kroky nemé, na svet sa dívam slepými očami. Ľudia mi vzali nádej poslednú, Čerstvý vzduch otrávili skazenými rečami.
Tú nádej mi vráť, ona je posledné čo mám. Tú nádej mi vráť čokoľvek na svete vám za ňu dám.
Chcem krídla slobodné odletieť do diaľky na všetku zlobu dole nemyslieť. Chcem krídla slobodné odletieť do diaľky iba zhora vidieť tento krutý svet.
